Košice sú mestom s bohatou históriou siahajúcou do 13. storočia. Vždy boli centrom Východného Slovenska, ktoré malo v rámci Uhorska významnú pozíciu. Košice boli hlavným pútnickým centrom, domovom niekoľkých významných osobností a jedným z najväčších židovských komunít na Slovensku. Pri návšteve si určite nenechajte ujsť tieto najkrajšie pamiatky v Košiciach.
foto: Natália klietsová
Mesto sa časom zmenilo ale jeho historický význam ostal. Historické centrum Košíc bolo do 18.storočia opevnené hradbami. Dnes ho tvorí takmer kilometer dlhá pešia zóna obkolesená skvostnými historickými budovami- najkrajšie pamiatky. Pôvodné stredoveké námestie je dnes dominantou vytvárajúcou najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku s najkrajšími pamiatkami.
Historicky a architektonicky úchvatné budovy lemujú skvostné centrum mesta, ktoré svojim dokonalým tvarom pripomína veľkú šošovku, cez ktorú môžete aj Vy nahliadnuť do sveta dejín.
Symbolika patróna mesta je evidentná hneď ako vkročíte do Dómu sv. Alžbety. Konštrukčné práce na dóme začali v roku 1380. Je to najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe a najväčší kostol na Slovensku. Kvôli fantastickému výhľadu na celú pešiu zónu sa oplatí vystúpať na 60 metrov vysokú severnú vežu. Pri východe z katedrály sa nezabudnite pozrieť na prednú časť fasády, možno sa Vám podarí rozlúštiť hádanku prečo je katedrála svetovým unikátom.
Veža je pôvodne gotická hranolová zvonica s ihlanovou strechou. V roku 1966 požiar poškodil vežu, zničil zástrešie a zvony. V rokoch 1967 – 1971 bola veža opravená a reštaurovaná. Zničený zvon bol zrekonštruovaný a vystavený na priestranstve pred Dómom. Košičania zasvätili hlavný zvon svojho mesta sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov, pretože kedysi mesto vďaka obchodu s vínom dosiahlo veľký hospodársky rozmach. V múroch veže je vsadených 36 náhrobných kameňov pochádzajúcich z obdobia 14. až 15. storočia (jeden z kameňov je rímsky zo 4. storočia).
Pochádza pravdepodobne z prvej polovine 14.storočia a vždy bola príslušenstvom farského kostola. Bola vybudovaná ako cintorínska kaplnka uprostred cintorína vo vnútri mesta, ktorý sa rozprestieral od dómu na juh na niekdajšom ostrove, vytvorenom Čermeľským potokom – na mieste terajšieho parku na Hlavnej ulici. Kaplnka je zasvätená svätému Michalovi, sprievodcovi duší na druhý svet. Spodná stavba kaplnky slúžila ako ossarium – kostnica pre kostné pozostatky, vykopané pri prekopávke cintorína pre nové hroby. Vrchná stavba slúžila pre zádušné omše. V interiéri je pekné kamenné tabernákulum, plastika „ecce homo “ a zvyšky stredovekých nástenných malieb. Nad dverami do sakristie je umiestnený najstarší erb Košíc. Kaplnka slúžila v jednom období ako slovenský kostol, zatiaľ čo dóm bol kostolom nemeckým a maďarským.
Patrí medzi najstaršie múzea na Slovensku. Bolo založené v roku 1872 pod názvom Hornouhorské múzeum. Novorenesančná budova, postavená začiatkom 20. storočia je prvou účelovou múzejnou stavbou mesta, pôvodne košické múzeum. Fasádu členia tri rizality. V prostrednom z nich je vchod s bohatou výzdobou a s balkónom. V štíte je umiestnený znak Košíc v bočných rizalitoch sú sochy Perzea a Vulkána. Pri vchode je pamätná tabuľa venovaná kresliarskej a grafickej škole, ktorú v rokoch 1921 – 1927 viedol Eugen Krón.
Košické divadlo dostalo trvalý stánok v centre mesta už v 18.storočí. V roku 1786 po dlhom uvažovaní mestská rada prijala koncepciu spojenie kaviarne a reduty s divadlom. V 19.storočí staré divadlo očividne dosluhovalo. V roku 1884 vypukol dokonca pri predstavení požiar. Z bezpečnostných dôvodov divadlo v roku 1894 uzavreli. To už malo mesto od architektov Ignáca Alpára a Gejzu Gyorgyiho plány nového divadla. Ale až 25. januára 1897 schválilo mestské zastupiteľstvo upravený projekt Adolfa Langa. Podľa neho stavali dve firmy, bratia Jakabovci a Michal Répászky. V auguste 1897 bolo staré divadlo zbúrané a 18. septembra 1899 sa v novej budove konalo prvé slávnostné predstavenie. V rokoch 1988 – 1994 prešla budova divadla spolu s parkom s dobovou fontánou rozsiahlou rekonštrukciou.
